Minerálne vody

Len málo krajín má na svoju rozlohu tak veľa rozmanitých minerálnych prameňov ako Slovenská republika.

Trochu z histórie....

Minerálne pramene na našom území boli známe už dávno.

Prvýkrát systematicky popísal minerálne pramene vo svojej vedeckej práci v r. 1549 Juraj Wernher v svojej knihe De admirandis Hungariae aquis hypomnemation, ktorá vyšla v Bazileji.  Juraj Wernher v nej popisuje 22 prameňov väčšinou na Slovensku  a ako prvý urobil aj rozbor fyzikálnych a chemických vlastností . Jeho vedecká práca prekvapila Európu a pritiahla pozornosť vedcov. Jeho štúdie citovali všetci známi odborníci a spisovatelia zaoberajúci sa minerálnymi a termálnymi prameňmi.

V 17.st. profesor na Trnavskej univerzite, vynikajúci pedagóg ale i vedec s encyklopedickými vedomosťami Martin Szentiványi bol v oblasti hydrológie priekopníkom, zaoberal sa balneológiou a podivuhodnými vlastnosťami liečivých minerálnych vôd a ich využívaním nielen na Slovensku ale aj v celom Uhorsku.

Karol Otto Moller, slávny uhorský lekár (jeho dielo Consilium medicum de curada peste cum praeservationibus - Lekárska rada o liečení moru a jeho predchádzaniu - bolo známe vo svete) žil od r. 1705 v  Banskej Bystrici, kde založil súkromnú  lekársku školu. Venoval sa však aj analýzam liečivých prameňov – Sliač, Sklené Teplice, Vyhne, Bojnice, Turčianske Teplice a ďalšie.

Ďalšou významnou osobnosťou, zaoberajúcou minerálnymi a termálnymi prameňmi bol Matej Bel, polyhistor, encyklopedista, pedagóg. V jeho najvýznamnejšom diele Notitia Hungariae novae historico geographica zozbieral spolu so svojimi kolegami známe fakty o minerálnych a termálnych prameňoch a ich praktickom využití. Vďaka Matejovi Belovi a jeho spolupracovníkom bolo popísaných 137 prameňov.

Za vlády Márie Terézie sa uskutočnila v rokoch 1763-1769 prvá registrácia minerálnych a termálnych prameňov, ktorá bola dokumentovaná chemickými analýzami a inštrukciami pre terapeutické využitie. K registrácii musel vždy doložiť svoj podpis  lekár.

Odvtedy sa viacero vedcov venovalo dokumentovaniu minerálnych prameňov na Slovensku – profesor na viedenskej univerzite H.J.N.Crantz (1777) zdokumentoval 158 miest s minerálnymi a termálnymi prameňmi a osobne urobil analýzy viacerých vôd; profesor Pavel Kitaibel z Budapešti  (1829), profesor L.Tognoi, David Wachtel v diele Ungarns Kurorte und Mineralquellen nielen zozbieral medicínske i topografické dáta, ale tiež kategorizoval pramene.

Súčasnosť

V tejto  malej krajine, s rozlohou 49.035 km2 je registrovaných viac ako 1600 minerálnych prameňov a predpokladá sa, že sa ich tu nachádza viac. Pri niektorých vznikli kúpele Kúpele , niektoré vody sa plnia do fliaš.

Podľa československej normy ČSN 86 8000, neskôr STN 86 8000 sa minerálne vody delili na:

1. prírodná minerálna voda stolova - je voda, ktorá svojim chemickým zložením, fyzikálnymi a chuťovými vlastnosťami je vhodná ako osviežujúci nápoj a ktorá v 1 l obsahuje najmenej 1000 mg rozpusteného kysličníka uhličitého a najviac 6000 mg rozpustených pevných látok, ktoré sa ani jednotlivo, ani spolu nevyznačujú výraznými farmakologickými účinkami. V súlade so smernicami EU ale prírodné minerálne vody stolové sa už označujú názvom prírodné minerálne vody.

2. prírodná minerálna voda – je voda v prírodných prameňoch i v umelých záchytných objektoch, ktorá v mieste výveru obsahuje v 1 l vody viac ako 1000 mg rozpustených pevných látok alebo 1000 mg/l rozpusteného CO2.

3. prírodná liečivá /kúpeľná/ voda - je voda, ktorá vzhľadom na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti má tak vedecky dokázané blahodárne účinky na ľudské zdravie, že je vo všeobecnom záujme, aby sa používala na liečebné účely.

Zdroj prírodnej minerálnej vody musí byť minimálne 5 rokov sledovaný, aby sa preukázali jej liečivé účinky v balneologickej praxi, stálosť zloženia a aby sa nezmenili jej výživové vlastnosti. Následne je uznaná za prírodný liečivý zdroj Ministerstvom zdravotníctva.

V prípade, keď sa liečivá voda plní do fliaš, sa liečivá voda tak, ako bola získaná zo zdroja, nesmie žiadnym spôsobom upravovať okrem oddeľovania nestabilných zložiek (najmä zlúčenín železa a síry) alebo odstraňovania oxidu uhličitého povolenými metódami. ZAKAZUJE sa dezinfekcia minerálnej vody akýmikoľvek prostriedkami, ako aj pridávanie baktériostatických látok (napr. chlóru). NEMOŽNO k nej pridať, okrem oxidu uhličitého, žiadne iné látky.

Najznámejšie uznané liečivé prírodné minerálne vody, ktoré sa plnia do fliaš (zdroj Ministerstvo zdravotníctva SR):

Najznámejšie uznané prírodné minerálne vody, ktoré sa plnia do fliaš (zdroj Ministerstvo zdravotníctva SR):