Banská Štiavnica

Banská Štiavnica – mesto a jeho technické pamiatky v okolí súvisiace s baníctvom patria k tým pamätihodnostiam na Slovensku, ktoré sa nachádzajú v Zozname svetového dedičstva UNESCO.  Do zoznamu je zapísaných aj 23 vodných nádrží – tajchov, ktoré tvorili v minulosti súčasť väčšieho vodohospodárskeho systému.

Historické udalosti:

Celá história Banskej Štiavnice je spätá s baníctvom. Už v 2.pol. 12.st. prichádzajú sem banskí odborníci z Tirolska a Saska.

Prvý vierohodný písomný doklad o Banskej Štiavnici pochádza z r. 1217 a viaže sa vyslovene k ťažbe striebra. Podľa tohto dokladu tu bola ročná produkcia striebra 613,85 – 736,62 kg striebra. V písomnom dokumente z r. 1228 sa hovorí o ťažbe striebra, keď sa spomína argenti fodina – strieborná baňa. Mestské práva získala Banská Štiavnica najneskôr v r. 1328 ako prvé banské mesto v Uhorsku. Najbohatšia produkcia striebra bola v roku 1690, keď v hutách banskoštiavnickej oblasti vyrobili 29.000 kg striebra a 605 kg zlata.

Mnoho technických vynálezov sa tu použilo buď prvýkrát v Uhorsku, v Európe či vo svete. Napr. 8.2.1627 tu uskutočnil Gašpar Weindl, pochádzajúci z Tirolska, prvýkrát na svete podzemný banský odstrel čiernym pušným prachom.

Matej Kornel Hell v priebehu druhého desaťročia 18. storočia zostrojil niekoľko vodočerpacích zariadení na vodný pohon s kývavým pákovým prevodom, ktoré postupne vyčerpali banskú vodu zo zatopených a opustených baní Hornej Bieber štôlne. O schopnostiach tohto vynálezcu svedčí aj skutočnosť, že mu francúzsky kráľ Ľudovít XIV. ponúkol vstup do jeho služieb a súčasne aj povýšenie do šľachtického stavu.  M. K. Hell však ponuku neprijal a zostal na Štiavnických  Baniach až do konca svojho života. Jeho nástupcom vo funkcii strojmajstra sa stal jeho syn Jozef Karol Hell (1713-1789), ktorý v roku 1749 postavil v šachte Leopold v  Štiavnických Baniach tzv. vodnostĺpcový čerpací stroj. Ďalším synom Mateja Kormela Hella bol známy astronóm pôsobiaci vo Viedni, Maximilián Hell.

Pre pohon čerpacích strojov bolo potrebné naakumulovať dostatočné množstvo vody a tak sa vybudoval jedinečný systém tajchov a prepojovacích kanálov. Najväčší podiel na tomto diele mal Samuel Mikovíny, slovenský zememerač, kartograf a polyhistor. Do konca 18.st. bolo postavených asi 60 vodných nádrží, do súčasnosti sa ich zachovalo 23.

V roku 1735 Karol III. menoval Samuela Mikovínyho za cisárskeho geometra a poveril ho vyučovaním na 1. baníckej škole v Uhorsku – v Banskej Štiavnici. V roku 1762 na základe rozhodnutia úradníkov na cisárskom dvore vo Viedni tu bola zriadená „Vysoká banícka škola“, ktorá bola dekrétom z 3.4.1770 premenovaná na Banícku akadémiu. Považovala sa za najstaršiu technickú vysokú školu baníckeho zamerania na svete. V roku 1763 bola otvorená prvá katedra. Ako prvý profesor na akadémii bol vymenovaný Mikuláš Jozef Jacquin (1727-1817), jeden z  najvýznamnejších vedcov, najmä v oblasti chémie a botaniky. V roku 1765 bola založená Katedra matematiky, mechaniky a hydrauliky a za  jej prvého  profesora  bol vymenovaný Mikuláš Poda (1723-1798). Baníctvo  ako samostatná disciplína sa začalo vyučovať od roku 1770, kedy bola zriadená tretia katedra akadémie, Katedra náuky o  baníctve. Jej prvým profesorom  sa stal Krištof Traugott Delius (1728-1779), ktorý v roku 1773 napísal učebnicu baníctva, Anleitung zu der Bergbaukunst (Úvod do baníckeho umenia).  Bola dlhé roky najznámejšou učebnicou baníctva v Európe.

Banskú Štiavnicu navštívili mnohé významné osobnosti.

Oplatí sa vidieť:

Asi najznámejším obrázkom z Banskej Štiavnice je barokový stĺp Najsvätejšej trojice na rovnomennom námestí. Mnoho podkladov pripisuje toto dielo Dionýzovi Ignácovi Stanettimu a Karolovi Holzknechtovi. Podľa Arslexicon.sk realizáciu projektu urobili títo dvaja páni, ale nákres  a model tohto diela vytvorili Ignác Peter Götz a Ján Vavrinec Janda.

Neďaleko od stĺpa sa nachádza budova tzv. Berggericht (1792-1854 sídlil v tejto budove banský súd). V dňoch 3.-13.6.1751 bol v tejto budove ubytovaný počas návštevy mesta  rímsko-nemecký cisár František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie. Dnes tu môžu návštevníci - milovníci minerálov obdivovať v Mineralogickom múzeu viac ako 400 druhov nerastov  – prevažne zo Slovenska, ale nechýbajú ani vzorky zo známych svetových ložísk.

Neďaleko od námestia sa nachádza Starý zámok s množstvom architektonických detailov – sú tu zastúpené viaceré stavebné slohy - románsky, gotický, renesančný, barokový a neogotický. Podobne, ako v ostatných stredoslovenských banských mestách, aj tu bol postavený najskôr kostol  Panny Márie.  Spočiatku to bola románska bazilika, neskôr sa začalo s gotickou prestavbou. Pravdepodobne hlavne v súvislosti s tureckým nebezpečenstvom sa celý areál prebudoval na pevnosť. V areáli zámku si môžete pozrieť vzácny románsky karnier a/alebo kostol. Veľmi zaujímavé sú aj viaceré expozície  – Archeológia - Baníci prichádzajú, Umenie kováčov (kované a liatinové náhrobné kríže v exteriéri), Barokové plastiky,Historické strelecké terče  (z 1754-1939, väčšinou maľované olejom na drevo) a zbrane, Fajkárske remeslo a Lapidárium.

V meste sa však nachádza aj Nový zámok. Táto malá biela pevnosť bola postavená v rokoch 1564-1571. Dôvodom jej vzniku bolo, že Turci dobyli v r. 1541 Budu, o dva roky neskôr Ostrihom a bohaté stredoslovenské banské mestá boli pre každého veľmi atraktívne.  Na svoju obranu vybudovali stredoslovenské banské mestá signalizačný systém s vartovkami na kopcoch od Pukanca po Ľubietovú, pričom nebezpečenstvo sa signalizovalo ohňom a dymom. Malá biela pevnosť patrila do tohto systému. Neskôr prešla prestavbou a v dnešnej 4-poschodovej budove sa nachádza múzeum, ktoré dokumentuje protiturecké boje na našom území.

Spomenúť treba aj budovu Kammerhof. Najväčší komplex budov, ktorý prešiel v 12.-19.st. viackrát prestavbou, bol kedysi sídlom Najvyššieho komorského grófa a tiež o.i. aj sídlom riaditeľstva Banskej akadémie. Dnes sa v budove nachádza mimoriadne zaujímavé múzeum, ktoré pozostáva z viacerých oddelení. Pravdepodobne najviac lákajú turistov funkčné modely  banských strojov a celá expozícia Banskej techniky, ale expozície Banícke školstvo alebo Cisárske návštevy príp. Dejiny knižnej kultúry sa tiež oplatí vidieť.

V Banskej Štiavnici môžete vidieť aj viacero zaujímavých kostolov. Kostol svätej Kataríny stojí neďaleko stĺpa svätej trojice. Neskorogotický kostol patrí k tým málo stredovekým architektonickým pamiatkam na Slovensku, ktoré boli postavené v jednom období a zachovali sa takmer bez prestavby. V kostole bol pôvodne neskorogotický oltár od Majstra M.S. – Marten Swarcz (alebo v Krakove známy pod menom Martin Csarny) s datovaním 1506. Z tohoto oltára sa zachovali 3 sochy a 7 tabuľových obrazov. Tabuľové obrazy sú dnes súčasťou rôznych zbierok - po 1 ks v kostole vo Svätom Antone, Národnej galérii v Budapešti, v múzeu krásnych umení Musée des Beaux-Arts v Lille, 4 ks sú v Kresťanskom múzeu v Ostrihome. Sochy zostali v Banskej Štiavnici.

Najmladší, Evanjelický kostol, bol postavený podľa plánov architekta Johanna Josepha Thalherra. Kostol Panny Márie Snežnej sa pýši neskorogotickou krúženou klenbou.

Pre návštevníkov, ktorí sa zaujímajú o baníctvo, ale nemajú čas si pozrieť Banské múzeum v prírode, je tu možnosť v centre mesta navštíviť  Dedičnú štôlňu Glanzenberg, ktorú navštívilo mnoho významných zahraničných i domácich osobností.

Ale v meste je toho ešte oveľa viac....

Fotografie viď Impresie Banská Štiavnica