Kremnica

Mesto Kremnica leží v Kremnických vrchoch a je vzdialené od Banskej Bystrice ca. 50 km. V minulosti patrilo medzi najbohatšie mestá Uhorska. Jeho sláva a bohatstvo vyplývalo z ťažby zlata a preto sa často používa prívlastok "zlatá" Kremnica.

Historické udalosti:

Prvá písomná zmienka o Kremnici pochádza z 17.11.1328, kedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou udelil osade Cremnychbana mestské privilégia. K rozvoju mesta prispeli hospodárske a menové reformy Karola Róberta - hlavne zrušenie monopolného práva panovníka na ťažbu drahých kovov a založenie kráľovskej mincovne. Do mesta prichádzali aj mnohí noví osadníci - hlavne zo stredoslovenskej banskej oblasti a zo zahraničia (Taliansko, Bavorsko, Rakúsko, Sliezsko, Čechy, Flámsko) a minciari boli pozvaní hlavne z Kutnej Hory. Kremnica sa zakrátko stala sídlom kráľovskej banskej a mincovnej komory (sídlom bol Mestský hrad) a do zač. 16.st. aj sídlom komorského grófa (comesa). Najväčší rozmach zaznamenalo mesto v prvých dvoch storočiach jeho existencie. V polovici 14.st. sa v Uhorsku vyprodukovalo ca. 1.000 kg zlata ročne, čo bolo v tom čase zhruba 80% európskej a 1/3 svetovej výroby, pričom Kremnica sa podieľala minimálne 50% na uhorskej produkcii.

Zo zlata vyťaženého v stredoslovenských baniach Kremnická mincovňa začala raziť mince s rýdzosťou zlata 23 karátov a 9 grénov, podľa vzoru mincí z Florencie - preto sa im hovorilo florény. Neskorší názov dukát je odvodený z nápisu zo zadnej strany benátskej mince -"Sit tibi Christe datus quem tu regis iste ducatus". Kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata a razili sa 551 rokov bez prestávky od r. 1330 do r. 1881. Kremnická mincovňa začala ako jedna z prvých mincovní raziť strieborné toliare v r. 1499.  V r. 1710 zaviedol  švédsky technik, rytec a medailér v kremnickej mincovni používanie vretenového raziaceho stroja, tzv. balanciéra. Podľa kremnického vzoru potom začali používať túto techniku aj mincovne vo Viedni a v Prahe. Od r. 1892 po zavedení rakúsko-uhorskej meny bola mincovňa vybavená raziacimi strojmi Uhlhorn, ktoré dodal ich vynálezca Diederich Uhlhorn z nemeckého Grewenbreuchu. Po 1.svetovej vojne základné vybavenie mincovne -12 raziacich strojov značky Vulkan dodala firma Vulkan Maschinenfabrik A.G. Viedeň. Tieto stroje sa kvôli jednoduchej konštrukcii a ľahkej údržbe používajú dodnes, samozrejme popri moderných strojoch.

Od konca 15. st. preslávilo kremnickú mincovňu aj razenie medailí. Úplne prvou známou medailou z kremnickej mincovne je medaila na korunováciu Ladislava II. ako dieťaťa z r. 1508.

Oplatí sa vidieť:

- areál Mestského hradu - pozor nie je to otvorený areál ale má otváracie hodiny ako múzeá. Mestský hrad má dva hradobné múry, druhý vonkajší je parkánový múr. Do areálu sa vchádza krytým schodišťom a cez schodiskovú Južnú, tzv. farskú vežu. Dominantou areálu je nesporne rímsko-katolícky  Kostol sv. Kataríny. V odbornej literatúre sa uvádza vznik hradného kostola pred rokom 1400, z pôvodnej stavby sa zachovali len obvodové  múry. V kostole možno vidieť detaily typické pre svätoštefanskú stavebnú dielňu v dobe majstra Michaela Chnaba (Knaba) - tzv. kolienkové konzoly, motívy kamenných baldachýnov. Hviezdicová klenba svätyne má svoj pôvod v juhonemeckej neskorej gotike. Veľmi zaujímavé sú forma klenby a jej pätky. Súčasný celkový vzhľad získal kostol v období regotizácie v r. 1883-86, ktorú viedli Ferenc Storno a jeho syn Kalmán zo Šoprone. Pýchou kostola je vzácny organ z Krnova s 3500 píšťalami 60 registrami, ktorý tu bol nainštalovaný v r. 1992. Nádherný zvuk organa si návštevníci môžu vypočuť v lete, v mesiacoch júl a august, kedy sa tu koná festival Kremnický hradný organ. Umeleckí hostia festivalu patria k absolútnej svetovej špičke, doteraz tu koncertovali organisti z 22 krajín.

Súčasťou hradného areálu je aj najstaršia zachovaná stavba v meste - karner  - dvojpodlažná stavba, dolný priestor - bývalá kostnica- je zaklenutý románskou klenbou, horný priestor s fragmentami gotických nástenných malieb je zaklenutý gotickou rebrovou klenbou. Severná vstupná veža z pol. 14.st. - dnes je v nej expozícia nálezov archeologického výskumu hradu. Na Banícku baštu s valcovitým základom,  postavenú okolo r. 1350, nadmurovali v 2.pol. 15.st. polygonálnu svätyňu Kaplnky Narodenia Panny Márie. Okolo r. 1610 ju znovu prebudovali na baštu. V Malej, tzv. hodinovej veži, ktorá bola pôvodne baštou a má dve poschodia románske, je expozícia Kremnické zvony a zvonolejári. Z bývalej radnice sa zachoval len suterén a prvé podlažie - dnes je tu expozícia barokových plastík z výzdoby Kostola sv. Kataríny od neznámeho majstra a zo zbúraného Kostola Panny Márie na námestí od Dionýza Ignáca Stanetiho.

- Mincovňa - mincovňa je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete, pracuje takmer 700 rokov. Prehliadka mincovne je rozdelená na dve časti - stará a nová raziareň a návštevníci si môžu vybrať trasu, prípadne absolvovať prehliadku obidvoch raziarní. Hneď na začiatku prehliadky sú vitríny s mincami - pre ktoré štáty v ktorom roku mincovňa razila mince. Je to zaujímavá expozícia, oplatí sa vidieť.

- Múzeum mincí a medailí - múzeum spravuje Národná banka Slovenska. Je to jedno z najstarších múzeí na Slovensku, založil ho archivár Pavol Križko v roku 1890 ako vlastivedné múzeum. Múzeum je 5 podlažné a je dobre si rezervovať dostatok času na prehliadku. Dve podzemné podlažia sú zamerané na dejiny baníctva a hutníctva v Kremnici. Ďalej sa turista dozvie o histórii mesta, založení mincovne, o cechoch a remeslách. Numizmaticko-historická expozícia Líce a rub peňazí - Peniaze a medailérstvo v dejinách Slovenska je venovaná aj dejinám peňazí a medailí na Slovensku. Múzeum sa určite oplatí vidieť.

- banské múzeum v štôlni Andrej - aj mesto Kremnica vďaka nadšencom už otvorilo banské múzeum v podzemí.  Tak ako aj v iných baniach na Slovensku - dostanete pri príchode plášť, helmu a svetlo a môžete ísť do štôlne oboznámiť sa s históriou a súčasnosťou ložiska zlata a ťažkou prácou baníkov v rôznych obdobiach.

Vedeli ste, že:

- možno aj Vaše mince boli vyrazené v kremnickej mincovni? Mincovňa razila a razí mince aj pre zahraničie. Po 2.svetovej vojne pre štáty Poľsko, Rumunsko, Grécko, Kubu, Mongolsko, Alžír, Tunis, Guineu, Sudán, Senegal, Mali, Kapverdské ostrovy, Libanon, Irak. Od 90-rokov pre Slovinsko, Bangladéš, Indiu, Mauretániu, Cyprus, Albánsko, Rusko, Spojené arabské emiráty, Katar, Izrael, Palestínu, Nepál, Somálsko, Andorru, Kongo, Panamu, Cookove ostrovy, Severnú Kóreu, Namíbiu, Libériu, Hong-kong, Belgicko, Španielsko, Nemecko, Francúzsko, Veľkú Britániu, USA, Nórsko, Argentínu, Malajziu.....

Foto Impresie Kremnica