Hronský Beňadik

Len cca 80 km od Banskej Bystrice pri rýchlostnej ceste R1 - tam, kde opúšťame roviny južného Slovenska a prichádzame do úzkeho údolia rieky Hron, do oblasti nazývanej Slovenská brána kde dominujú hory-  v obci Hronský Beňadik sa nachádza jedna z najkrajších gotických pamiatok na Slovensku - kláštorný kostol bývalého benediktínskeho opátstva.

Z historických prameňov možno predpokladať, že prví benediktínski mnísi prišli na územie terajšieho Hronského Beňadika ešte pred rokom 1075, tzn. kláštor existoval zrejme už pred rokom vydania tzv. zakladajúcej listiny. Medzi rehoľníkmi prišli aj odborníci na baníctvo, metalurgiu, technické i sakrálne stavby. Prvá písomná zmienka o kláštore pochádza z r. 1075, kedy kráľ Gejza I. z rodu Arpádovcov obdaroval kláštor v Hronskom Beňadiku početnými majetkovými právami. Kláštor získal neskôr majetky aj od ďalších donátorov. Rozsiahle majetky kláštora v listine z r. 1209 potvrdil pápež Inocent III.

Kláštor plnil aj funkciu hodnoverného miesta – t.j.  do jeho kompetencie patrilo vydávanie takmer všetkých druhov písomností, potvrdzovanie a overovanie listín, kláštor pôsobil ako pomocník pri úradnom konaní, bol miestom na deponovanie cenností a archívov, viedol vlastný archív a pod..

Kláštorný komplex bol pôvodne románsky. O jeho architektúre však vieme málo. Pod dlažbou dnešného gotického kostola sa našli základy románskej trojloďovej baziliky - bazilika bola 30 m dlhá a 14,5 m široká.

Za panovania Ľudovíta I. z rodu Anjouovcov v 1. polovici 14. St. (1346) sa začala stavba nového gotického kostola a stavba východného krídla kláštora. Nádherný  hlavný vstupný portál do kostola pochádza z obdobia okolo r. 1380.

Postupne od začiatku 15. storočia prebiehala gotická prestavba kláštora. Svedčí o tom čiastočne zachovaná krížová chodba rajského dvora. V 1423 r. dali mnísi namaľovať na múry fresky v ľavej lodi kostola - Legendu o svätom Jurajovi. Bohužiaľ ďalšia modernizácia musela počkať, lebo v roku 1435 kláštor vyhorel.

V 1483 bol kostol posvätený. Pri tejto príležitosti opátstvo dostalo údajne od kráľa Mateja I. cenný dar: relikviu Kristovej Krvi (kúsok starého plátna s kvapkami Kristovej Krvi. Mala to byť časť šatky svätej Veroniky, ktorou utrela Ježišovi tvár na jeho krížovej ceste). Matej I. ju pravdepodobne dostal od pápeža Pavla II. ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Pre relikviu sa postavila osobitná kaplnka - kaplnka Kristovej Krvi. Posvätil ju nitriansky biskup Gregor 26. marca 1489.

Kaplnka dostala v roku 1510 aj nový oltár, ktorý je v súčasnosti v Ostrihome. Jednou z  posledných gotických stavieb, ktoré pridali ku kláštoru bolo tzv. opátske krídlo, z časti už v renesančnom štýle. Bolo ukončené v roku 1508. Ďalšou etapou rozvoju opátstva bola jeho výbava. Po roku 1508 sa začali do kostola zhromažďovať oltáre a iné sakrálne predmety. Žiaľ, ostalo z nich veľmi málo.

V r. 1526 osmanský sultán Sulejman I porazil v bitke pri Moháči uhorského kráľa, Ľudovít II. Jagelovský zahynul a Osmanom sa otvorila cesta do Uhorska. Preto od r. 1530 sa kláštor postupne prebudováva na pevnosť s nárožnými delovými baštami. Kláštor sa stal majetkom Ostrihomského arcibiskupstva. V r. 1565 – 1588 prestavali kostol na viacpodlažnú delovú baštu a prestavba trvala do r. 1665. Pribudli ďalšie objekty – bašty, strážnica, kasárne, sklady. Z 18.st., kedy sa kláštor prestavoval pre účely arcibiskupstva, pochádza barokové krídlo.

V r. 1882 sa začala regotizácia podľa projektov architektov F. a K. Storna a na prácu dohliadali odborníci – profesori  I. Henszlmann a I. Steindl.

Dnes spravujú kostol palotíni.

Viaceré diela, pochádzajúce z Hronského Beňadika, možno dnes obdivovať v diecéznom Kresťanskom múzeu v Ostrihome – napr. Pašiový oltárny triptych je rozhodne klenot múzea- jeho maľby patria k najkvalitnejším európskym dielam prvej polovice 15. st. Autorom triptychu je Tomáš z Kluže v Sedmohradsku a objednávateľom prelát Mikuláš z kláštora sv. Benedikta, ktorý je aj autorom dômyselnej ikonografie. Boží hrob – jedinečné dielo gotiky, jedno zo 4, ktoré sa údajne zachovali v Európe a vynikajúco zreštaurované sa tiež nachádza v Kresťanskom múzeu v Ostrihome. V Hronskom Beňadiku je dnes kópia, ale bez sôch a reliéfov, zato s originálnou plastikou Krista s ramenami, ktoré sú pohyblivé a dajú sa priklopiť k telu, keď ho snímali z kríža a ukladali do hrobu.

Každopádne kláštorný kostol a kláštor sa oplatí vidieť. 

V obci Hronský Beňadik sa nachádza aj kostol Sv. Egídia - postavený v r. 1674. Zaujímavá v ňom je baroková drevená empora s maľovanými postavami apoštolov, na ktorej je umiestnená vzácna skriňa barokového organu od kremnického majstra Zorkovského z r. 1714. 

Foto - Impresie Hronský Beňadik